Minulé leto sme s kamarátkou objavili v našom okolí labyrint zo zrkadiel. Sadli sme teda na bicykle a hurá za dobrodružstvom. Z vonku to bolo pomerne maličké, nám to ale nevadilo. Dali nám rukavice, radu nech chodíme s rukami vpredu, lebo si nabijeme nosy. Tam nás rozdelili, každú poslali inakade, že sa v strede v jednej miestnosti s krivými zrkadlami stretneme. A tak sme išli :)
   Bolo to super, človek sa tam mohol naučiť rozlíšiť zrkadlo od priestoru, aj keď stálo to celkom námahu. V strede sme našli zmieňované krivé zrkadlá, to bolo ešte len smiechu :)
  Bludisko sme napokon prešli niekoľko krát, pričom sme mali pocit, že sme našli aj iný východ, než ktorým sme prišil. Kamarátka vonku videla na schodíkoch sedieť nejakého chalana, tak dala ruky dole že teda ideme von tadeto a prásk! Poriadne vyleštené okno sa zrazilo s jej hlavou. Chalan vonku smiech, my dve tiež :D Dvere to teda neboli :)


Last summer I and my best friend discovered  labyrinth of mirrors in our neighborhood. It was a great experience, we were laughing a lot. My friend mistook a window for the door and she ran straight into the glass. One boy was sitting outside on the stairs he began to laugh enough. We also:)