Pages

utorok, 14. augusta 2012

Táborový minialbum

utorok, 14. augusta 2012
Tábory. Nikdy som na nijaké ako malá nechodila, ani neviem prečo. Teraz si to vynahrádzam, aj keď už nie ako dieťa, ale ako asistentka. Môj bráško trpí svalovou dystrofiou a Organizácia muskulárnych dystrofikov každoročne pre takéto deti usporiadava tábor s aktivitami, ktoré zvládajú aj oni na vozíčkoch. Chodia tam aj s rodičom/rodičmi, prípadne aj súrodencami. Prvý rok bol brat sám s ocom, vrátili sa vysmiaty a šťastní, ako bolo skvele. Na ďalší rok sme išli aj my s mamou, ja v tom čase ešte ako súrodenec. Na ďalší rok, keď mi už odbilo osemnásť som sa do tábora znovu vrátila, to už ale ako asistentka, pretože každé dieťa tam má pridelené svojho, ktorý sa o neho cez tábor stará počas programu a aktivít. Samozrejme som nedostala svojho brata, prvý a druhý rok som mala dievčatko, Viki. Tretí rok nemohli prísť a moje dieťa sa zmenilo, dostala som chlapčeka Dávida a jeho brata Stanleyho, ktorý tam bol tiež ako zdravý súrodenec. Najprv som mala trochu obavy, či ma bude šestnásťročný chalan počúvať, no bola so milo prekvapená, rovnako ako ich úžasnými rodičmi. Ich tatko s nami bol neraz na diskotéke a na parkete bol hádam viac než my asistenti, mamina milá a vysmiata, nemala som nijaký problém sa s ňou rozprávať, nijaké rozpaky čo mám hovoriť. No a samotný Dávidko, jeden úžasný ukecaný chlapec, ktorý sa vôbec nehanbil, počúval, súťažil, užíval si tábor. Tento rok som bola na tábore tiež, nemala som potuchy koho dostanem, no tento rok som chcela niečo svojmu dieťaťu doniesť, bola som rozhodnutá pre mini album s fotkami a tak som napísala vedúcej, či mi prezradí koho dostanem. Dostala som možnosť vybrať si, takže voľba bola jasná, Dávidka som mala aj tento rok. Jeho brat bol prvý rok asistentom, takže mi ostal len malý a ja som sa pustila do darčeku. Trochu som sa bála že nestihnem, nemala som možnosť si ísť vyvolať fotky a tri dni sa mi zdalo málo pri všetkých povinnostiach aj doma. Našťastie som to stihla, aj keď prvú stranu a poslednú som robila noc pred odchodom, preto ich nemám ani odfotené, aj keď som písala ich mamine, či by mi nespravila fotky. :)

Pôvodne som chcela spraviť obálkový album ako som videla u Gabrety, potom po dvoch obálkach som ale usúdila, že aj keď teraz ešte rúčkami vládze, bude lepšie ak mu to uľahčím len prevracaním a tak nasledovali len normálne stránky. 


Prvá stránka je lift, je tam fotka čo sa robí po rodinách s asistentmi :) 



Vnútro obálky sa mi podarilo neúmyselne odierkovať, no ale napokon som si povedala, veď nevadí. 
Na prvej fotke Dávidko s asistentmi, na druhej celý tábor :)


Na tábore zvyknú mať nejakú tému, minulý rok boli tajný agenti s krycími menami. Môj si dal meno Rambo, na fotke je menovaný za agenta. Na ďalšej strane ich vozil jeden z asistentov z predošlých rokov na motorke, chlapci sa poriadne tešili z tejto možnosti. (tento rok si užili jazdu na jeho motorke aj štvorkolke aj rodiča aj asistenti :) )


Agenti zbierali doláre, mali možnosť vyhrať nejaké v kasíne, ktoré malo veľký úspech. Rodičia za plnenie úloh typu spievanie, tancovanie či preskakovanie ohňa počas táboráku mohli získať peniaze tiež a užiť si kasíno, aj keď podmienka bola jasná. Muži a chlapci kravaty, ženy a dievčatá niečo vo vlasoch. Takže pred večerom sa všetci pustili do vyrábania kravát či sa zháňali ozdôbky do vlasov :) 

Lampióny šťastia, každý chlapec a slečna mali svoj, mohli si tam pripevniť tajné prianie a potom sa vypúšťali. Jeden z lampiónov nešťastne padol z oblohy rovno na otecka môjho chlapčeka, no našťastie sa mu nič nestalo, aj keď my ostatní sme sa zľakli poriadne. :)


Deti si mohli vybrať z troch "krúžkov", ktorým sa venovali počas pár poobedí po hodinke času. Jedny tvorili komix, ďalší web stránku tábora a tretia skupinka bola o učení sa španielčiny. Dávid si vybral španielčinu, takže sa niečo nalepilo aj na mňa, aj keď nadávky vedel celý tábor ako inak. 


V penzióne je aj bazén, počasie bolo skvelé, takže po obede bolo vo vode veľa rybiek. Visačka na stránke sa dá vybrať a je na nej ešte jedna fotka z bazéna. Fotka na pravej stránke je z diskotéky čo býva posledný večer na rozlúčku :)


Jeden by si myslel že chlapca nebude baviť tvoriť, no bol to omyl. Dávid si sám s troškou pomoci spravil rámik, tašku i magnetky. Samotná stránka je lift. 



Poslednú fotku Dávidka s dolármi nemám vyfotenú rovnako ako prvo obálku, no ak jeho mamina nezabudne, tak sa k nej dostanem. Minialbum som mu dala posledný večer, páčil sa mu, i jeho mamine, ktorá sa tešila, že aká je to úžasná vec na pamiatku :) Naozaj ma to potešilo, že sa tešili, nič viac som si priať nemohla :)

Tohtoročný tábor je už teda tiež za nami, no teším sa zase o rok, pretože je to naozaj tábor plný zábavy, úžasných ľudí, kde aj rodičia pre svoje deti dokážu urobiť tak veľa, len aby im vyhrali nejaké body a oni mali radosť :) 

Ďakujem za návštevu a prečítanie, prajem pekný usmiaty deň bez starostí :)


1 komentár:

  1. Přečetla jsem s dojetím celý článek, je to moc hezké. A albůmek se ti moc povedl, je takový milý, srdečný, laskavý...a je strašně krásné, že bude mít Davídek i jeho rodina takovou nádhernou vzpomínku dělanou s láskou. Jsi skvělá!!!

    OdpovedaťOdstrániť

Yka handmade © 2014