Tábory. Nikdy som na nijaké ako malá nechodila, ani neviem prečo. Teraz si to vynahrádzam, aj keď už nie ako dieťa, ale ako asistentka. Môj bráško trpí svalovou dystrofiou a Organizácia muskulárnych dystrofikov každoročne pre takéto deti usporiadava tábor s aktivitami, ktoré zvládajú aj oni na vozíčkoch. Chodia tam aj s rodičom/rodičmi, prípadne aj súrodencami. Prvý rok bol brat sám s ocom, vrátili sa vysmiaty a šťastní, ako bolo skvele. Na ďalší rok sme išli aj my s mamou, ja v tom čase ešte ako súrodenec. Na ďalší rok, keď mi už odbilo osemnásť som sa do tábora znovu vrátila, to už ale ako asistentka, pretože každé dieťa tam má pridelené svojho, ktorý sa o neho cez tábor stará počas programu a aktivít. Samozrejme som nedostala svojho brata, prvý a druhý rok som mala dievčatko, Viki. Tretí rok nemohli prísť a moje dieťa sa zmenilo, dostala som chlapčeka Dávida a jeho brata Stanleyho, ktorý tam bol tiež ako zdravý súrodenec. Najprv som mala trochu obavy, či ma bude šestnásťročný chalan počúvať, no bola so milo prekvapená, rovnako ako ich úžasnými rodičmi. Ich tatko s nami bol neraz na diskotéke a na parkete bol hádam viac než my asistenti, mamina milá a vysmiata, nemala som nijaký problém sa s ňou rozprávať, nijaké rozpaky čo mám hovoriť. No a samotný Dávidko, jeden úžasný ukecaný chlapec, ktorý sa vôbec nehanbil, počúval, súťažil, užíval si tábor. Tento rok som bola na tábore tiež, nemala som potuchy koho dostanem, no tento rok som chcela niečo svojmu dieťaťu doniesť, bola som rozhodnutá pre mini album s fotkami a tak som napísala vedúcej, či mi prezradí koho dostanem. Dostala som možnosť vybrať si, takže voľba bola jasná, Dávidka som mala aj tento rok. Jeho brat bol prvý rok asistentom, takže mi ostal len malý a ja som sa pustila do darčeku. Trochu som sa bála že nestihnem, nemala som možnosť si ísť vyvolať fotky a tri dni sa mi zdalo málo pri všetkých povinnostiach aj doma. Našťastie som to stihla, aj keď prvú stranu a poslednú som robila noc pred odchodom, preto ich nemám ani odfotené, aj keď som písala ich mamine, či by mi nespravila fotky. :)

Pôvodne som chcela spraviť obálkový album ako som videla u Gabrety, potom po dvoch obálkach som ale usúdila, že aj keď teraz ešte rúčkami vládze, bude lepšie ak mu to uľahčím len prevracaním a tak nasledovali len normálne stránky.