Zo zákulisia príbehov #1: Spisovateľské predsavzatia
novembra 15, 2018
Som pozadu. Ako, riadne pozadu. Nie tak dávno som narazila na projekt dvoch mladých žien Lyn s Moon, ktoré vytvorili mesačný projekt pre ľudí, ktorí píšu. Tým, že som pozadu, narážam na fakt, že séria "Zo zákulisia príbehov" vznikla cca. dva roky dozadu. Nuž, radšej neskoro ako nikdy a mne sa tento ich nápad zapáčil od chvíle, ako som naň úplnou náhodou narazila.
O čom teda Zo zákulisia príbehov je? Každý mesiac Lyn a Moon zverejnili zoznam otázok, ktoré sa týkali písania a tvorenia príbehov. Pre lepšie spoznanie postáv, sveta a rôznych iných vecí. Možno aj preto, aby tí, ktorí pracujú na knihe videli, že aj iní ľudia milujúci písanie bojujú s rovnakými pocitmi a problémami.
Aj keď séria už, myslím, nepokračuje a skončila, povedala som si, že bude fajn zapojiť sa, keď aj nie podľa jednotlivých mesiacov. Keďže je november a prvá téma bola januárová. Chvíľu som zvažovala začať až na ďalší rok, ale...nakoniec som neodolala :)
Zo zákulisia príbehov #1: Spisovateľské predsavzatia
1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Nie. Nezvyknem si dávať na začiatku roka vôbec nijaké predsavzatia. Ani spisovateľské, ani žiadne iné. Mám pocit, že vo chvíli, ako sa niečo stane úlohou, tak to už nie je ono. Okrem toho som z tých, ktorí nepotrebujú začiatok roka ako nejaký nový začiatok. Každý deň je nový deň a ak chcem prestať s nejakým zlozvykom, skutočne prestať, pokojne s tým prestanem aj v auguste. Ak chcem začať niečo nové, tiež do prvého januára nečakám.
Je pravda, že mám spísané nejaké zoznamy, sú to veci, ktoré chcem zažiť / vidieť / prečítať / niečo, ale nie je to limitované na rok. Je to skôr na pripomenutie, čo všetko svet vôkol ponúka.
Čo sa ale samotného písania týka, aj keď v januári som si žiadne predsavzatie nedala, koncom februára, na moje narodeniny, som jedno vyhlásenie predsa len mala. Dokončiť do tých ďalších svoju knihu. Je november a s istotou viem, že toto vyhlásenie nedodržím, ale netrápim sa tým. Na knihe poctivo pracujem, len sa ten príbeh ukázal zložitejší, než boli moje myšlienky vo februári. Nie tak dávno sme s mojou najlepšou kamarátkou a editorkou v jednom dospeli k záveru, že nie som ani v polovici a už to má viac strán a slov ako kniha, ktorú ona edituje pre jedno vydavateľstvo. Takže, môj príbeh, aj keď som nechcela, budem musieť prepoliť na polovicu a v tom prípade "jednotku" do tých narodenín možno aj dopíšem :)
2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Na dopísanie celého príbehu. Aj keď som vyššie písala, že ho budem musieť deliť na polovicu, chcela by som ho dopísať najprv úplne celý, než sa pustím do opráv.
3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné)
Vedieť hovoriť "nie". Niežeby som to slovíčko nemala v slovníku, ale niekedy som proste hrozne blbá a prikývnem na mnohé, aj keď nemám čas. Niekto ma poprosí, či mu vyrobím album, lebo sa mu hrozne páči a mne je ľúto ich odmietnuť. Zjavne to mám po tatkovi, ale už na tom nejaký čas pracujem. Celkom mi pomáhajú tie hovory v utorok poobede, či by bolo možné vyrobiť veľký svadobný album a doručiť ho do piatku obeda. :)
Blogovanie. Som to tu zanedbávala a jedným z cieľov je napraviť to. Písať nielen o scrapbookingu, ale aj o písaní.
Písanie. Rada by som písala každý deň. Momentálne píšem hlavne cez víkend, pretože sa mi lepšie píše doobeda a cez pracovný týždeň sa mi to jednoducho nedá. Ale chytám návyky o jedenástej večer od nejakej jednej, tak... možno sa mi to každodenné písanie aj podarí.
4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?
Je, ale zatiaľ má v príbehu zámerne menej miesta. Jej čas ešte len príde :) Väčšinu času, píšem knihu z pohľadu dvoch postáv, Lyrai a Shada. Tí dvaja sa nikdy nestretli a aj po 250 stranách to vyzerá, akoby som písala dva rôzne príbehy so spoločným známym, ale ono to neskôr všetko do seba zapadne. Mimo týchto dvoch postáv, občas píšem aj z pohľadu tretej, Vanille (ja viem, že to vyznie zle, ale jej dejová linka, ktorá je nakoniec značne dôležitá, vznikla len preto, že som hrozne chcela nejakú postavu s menom "Vanilka". Nepýtajte sa ma prečo, neviem :D ) .
Vanille je na začiatku príbehu síce dospelá žena, ale vzhľadom na okolnosti v jej živote, je svojím spôsobom stále také dievčatko. Mladá žena, ktorej leží na pleciach veľa zodpovednosti a povinností, pričom ona sama túži aj po niečom viac. Okúsiť život. Nie je ale rebelka, ani to nie je smer života, akým by sa chcela uberať, len má svoje túžby.
Neskôr jej chcem dať v knihe viac priestoru, ale momentálne by bola zbytočným žrútom strán, pretože do hlavného deja výrazne zasiahne až v druhej polovici príbehu. Takže je zatiaľ spomínaná prevažne skrz Shada a čaká, až príde jej čas. A ja sa na to celkom dosť teším :)
5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?
Áno aj nie. Keď som si povedala, idem pracovať seriózne na knihe a skúsiť si splniť sen, váhala som, do ktorého príbehu sa pustiť. Mala som nejaké napísané, jeden nový rozpísaný a nejaké námety v hlave. Napokon som vytiahla "zo šuflíka" príbeh, ktorý som tvorila ako 16-ročná, čo už je viac ako desať rokov dozadu.
Od tohto pôvodného príbehu s jednou hlavou postavou som sa odklonila, vlastne som si z neho nechala len pôvodnú myšlienku a založila na nej jeden pohľad v aktuálnej verzii.
To je ale všetko. Neostalo jej, chúďatku, ani rovnaké meno. :) Keďže som staršia, zmenili sa mi názory a pohľady na mnohé veci. Prečítala som viac kníh, zistila, že to čo robí dobrú knihu knihou nie je len dej, ale aj postavy s nejakou hĺbkou.
Postavy sú dospelé, nie násťročné, pridala som dejovú linku k postave, ktorá v tej pôvodnej verzii vôbec nebola. A s touto novou postavou som pretvorila všetko ostatné. Nová verzia je teda inšpirovaná čiastočne týmto starým príbehom, ale je zároveň niečo úplne iné. A tam sa držím toho, čo som si určila.
Mám pevne dané body, ktoré sa musia stať a potom sú veci, ktoré sú úplne voľné a môžem si ich cestou upravovať podľa toho, ako sa príbeh vyvíja a aký z toho mám pocit.
6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?
Kedysi som nemala rada, ak som vedela, ako príbeh skončí. Vlastne, akoby ma to prestalo baviť, keď som na to prišla. Písala som a písala a nechávala to nejako plynúť. Toto je asi prvý raz, čo naozaj viem, že viem, ako príbeh skončí. Nie do bodky o každej postave, ale viem.
Nemohla som to tentoraz nechať na "náhodu" a to, ako to vyplynie, pretože ako som spomínala, príbeh je zložený veľkú časť knihy akoby z dvoch rôznych príbehov, ktoré do seba neskôr zapadnú. Rovnako tam musí do seba zapadnúť dosť vecí, takže odpovede som musela mať skôr, ako som sa pustila do písania.
Sama nemám rada príliš nereálne konce, kde je to buď priveľký "happyend", alebo naopak, keď umierajú postavy zbytočne, len aby bol čitateľ šokovaný / smutný. (A nielen čitateľ. Platí to aj pre seriály, Originals je toho krásnym príkladom...) Rada by som sa tomuto vyhla a ukončila to spôsobom, aby na konci boli vyvolané pocity, ale neviedlo to k pretáčaniu očami :)
♥
0 komentárov