Na šálke u Šialky: Tvorilkovo

Diáre 2016

Milujem tvorenie a vždy to tak bolo. Ešte dávno skôr ako som objavila Sashe, než som začala tvoriť aj pre iných ľudí než len seba. S najlepšou kamarátkou sme mali taký zvyk, (teraz to už nie vždy vydá, čo je celkom škoda) dávať si na Vianoce ručne robené darčeky. Sú od srdca, nemusia byť dokonalé, ale sú len pre nás, niečo, čo je „šité“ pre tú druhú. Tak nejako sa začal príbeh veselého diára, aj keď to bol pôvodne kalendár. Narobené tabuľky na každý týždeň, nalepené obrázky vystrihované z časopisov, starých kalendárov, nejaké citáty a hlavne, každý deň mal úlohu. 365 dní, 365 úloh, bola to fuška. Za pomoci kamarátky ale kalendár vznikol a táto moja pomocníčka mi celý čas hovorila, aké je to skvelé a ako by tiež taký chcela. Na rok teda dostala ona svoj diárik, čo nespravíte keď chcete potešiť kamarátku či kamaráta však? Síce to bolo ďalšie vymýšľanie, ale už to išlo ľahšie.

Tak nejako som si minulý rok pred Vianocami na tieto staršie darčeky spomenula, musela som sa pri tom pousmiať a povedala som si, prečo neurobiť niečo také aj pre iných ľudí, že sa možno nájde viac bláznivých duší. Mala som celkom malú dušičku keď som vkladala prvý diár, dúfala som že som ho nerobila zbytočne a niekoho zaujme, že sa celá naša školská skupina nesnažila zbytočne. (totižto na nudných prednáškach kolovali hárky papiera a spolužiaci vymýšľali úlohy a sami sa na tom bavili, rovnako ako pár kamarátok). Na moje prekvapenie to bolo viac duší, čo bolo zvedavých a chcelo sa pobaviť a tak tých diárov vzniklo viac, než som vôbec tajne dúfala.

Tvorím hlavne preto že ma to baví, preto každá správa ktorá mi prišila po odoslaní a bola plná smailíkov ako sa smiali na úlohách ma naozaj hriala pri srdci. Viete ako to je, každý ma iný humor a čo príde vtipné mne, nemusí prísť vtipné inému.

Aj keď pri vymýšľaní som sa zapotila, po pozitívnych reakciách a otázkach či bude aj tento rok, som sa pustila do vymýšľania nových. Znovu raz sa zapojilo do tvorby viac osôb, viac hláv, viac nápadov a tento rok dokonca prispel aj môj ocino. Nie úlohami, ale technickou pomocou, keďže som musela trochu inak vyriešiť tlač. Všetky tabuľkové nadstavania (tlačila som 4 stránky diáru na A3 papier a muselo to sedieť na milimeter kvôli rezaniu papiera) mi pomohol spraviť on a pritom minulý rok sa na mňa díval celkom pochybovačne, keď videl čo to vyrábam. :)

Pár slov k výrobe

Keďže ja sama si tu rada čítam články a pozerám fotky ako niečo vzniká u šikovných slovenských ručičiek, povedala som si, že sama spravím pár fotiek zo vznikov. Ak nezdieľate nadšenie z takýchto vecí, pokojne rolujte trochu nižšie, nebudem dlho ťukať :)

Prvé boli práve nadstavenia hárku v programe, vzhľad tabuliek. Nechcelo to sedieť a nechcelo, padlo veľa hárkov než konečne bolo nadstavené všetko tak, ako malo. A potom som hlúpa zistila, že som zabudla na riadok s číslom týždňa a mesiacom. To nepoteší, ale kto nemá v hlave... :)

Bod dva boli úlohy, to zabralo more času, ale asi menej než minulý rok. Tak nejako som si jedno ráno sadla a celkom to išlo. Bod tri bola teda tlač a rezanie, z tade fotočky nemám, nevlastním vlastnú veľkú tlačiareň takže som samozrejme využila služby tých, ktorý sa takými vecami živia :) Tam som zneužila i veľkú rezačku, dobrá duša Bea ma ešte aj opravila, lebo som si zle pravítko nadstavila ako som sa nie úplne vyznala v tom ich zariadení a zachránila rodiaci sa problém. Všetko ale dobre dopadlo a zrazu som mala hŕbku A5 papierov.

Vzhľadom na tlač nešli týždne po poradí a čakalo ma veľa veľa triedenia na kôpky, následné ukladanie do poradia, no hotová zábavka na pár hodín. Na fotke sa to možno nezdá, ale bolo toho veru viac než dosť. Ako vidno na kvalite fotky, fotené za biedneho svetla v noci, keď som sa týmto triedením bavinkala.

Na tvorbu som sa ale poriadne tešila, takže som to potriedila ešte v ten večer a z jednej veľkej kopy bolo niekoľko menších kôpok.

Ostávalo jediné, priložiť tvrdšie dosky a viazať. Kým minulý rok som musela neustále chodiť do mesta, tento rok som si vypožičala z ocovej práce taký riadne starý strojček na viazanie, zaostarala krúžky na viazanie a hurá, viazala sama. Pokus číslo jedna nedopadol moc vábne, ako môžete vidieť na fotke. Ale tak čo, učíme sa na vlastných chybách a tak ked som to pokazila a rozobrala, druhý raz už som sa polepšila.

Čo je to vlastne teda za diár?

Diárik ako každý iný, akurát má úlohy k jednotlivým dňom. Nie ku každému, väčšinou je úloha každý druhý deň, niekedy aj častejšie, ale minimálne každý druhý. Niektoré týždne sú tématické, či už je to športový týždeň, alebo kreatívny, týždeň zdravého stravovania...

Úlohy sú rôzne, niektoré sú vyslovene bláznivé o tom či sa odhodláte urobiť to, niektoré sú na utuženie či zlepšenie vzťahov s rodinou či priateľmi, k spoznaniu nových ľudí, niektoré vedú k dobrým skutkom. Okrem nich sú tam ešte úlohy, ktoré nútia vyhľadať si niečo nové a tak sa naučiť niečo, čo človeka možno zaujme a vyskúša to a tiež sú tam úlohy, ktoré majú viesť k naplneniu cieľov, ktoré si človek spíše na jednu stránku, ktorá je v diári na to určená.

Diár je jednostranný, takže na druhú stranu je možné písať si ešte nejaké poznámky či si kresliť, je v slovenskom jazyku a so slovenským menami.

Nechýba priestor na poznámky, kontakty, základné údaje, tento rok pribudol priestor na zoznam filmov či kníh, ktoré chce človek vidieť a čítať v priebehu roka. Ako aj minulý rok, nechýbajú prílohy, sú rovnako 4, čo v nich je neprezradím. Sú skryté v malých obálkach priamo v diári, v správny deň je úloha odkázaná na ich otvorenie.

Predná strana diára

Tak ako aj minulý rok, upravujem ju na želanie. Posielam vzorky papierov, obrázky zmením podľa želania. Tento rok som vytvorila viacero predných strán, trošku znížila u väčšiny cenu. Titulné strany vyrobím ale na želanie, pre milovníkov ľudových vecí pokojne s ľudovým motívom, pre zamilovaných pokojne niečo romantické.

Zatiaľ sa podelím aspoň o pár návrhov, jeden je jednoduchší minimalistický, ďalší je na štýl diára z minulého roka a napokon dva vzhľady pre milovníkov zvierat.

Fotky s úlohami nájdete na facebookovej stránke Yka handmade, ako aj pár strán z vnútra.

Všetkým prajem krásny večer, nech nájdete aspoň jeden dôvod pre smiech a úsmev :) Život je s nimi oveľa krajší :) Yka

1 komentárov

, by Šialka

Iné / Others

Septembrové tvorenie

No komentárov

, by Šialka

Pohľadnice / Cards

Výzva menom osemsmerovka

Som celkom tvrdohlavá osoba a keď sa pre niečo rozhodnem, že to zvládnem, skúšam to aj sto krát. Niekedy plytvám časom na zbytočnosti, ale niekedy sa to celkom hodí. Výzvy sú napokon dôležité, posúvajú v pred, motivujú aj keď sú zároveň niekedy trochu desivé. Alebo skôr tá predstava, že to nevyjde.

Kedysi dávno, dávno, som vytvorila jednoduchú pohľadnicu s osemsmerovkou k Valentínovi. Maličká, ale i tak celom dala zabrať, ak chcel človek čiarkať len romantické slová. Nejaký čas dozadu, mi napísala jedna milá žena správu o prianí pre svoju babičku, kde mala byť tiež osemsmerovka. Moja prvá predstava bola takáto maličká osemsmerovka, že veď to bude vpohode, za chvíľu to mám, ale po ďalšej správe som len žmurkala, čo to čítam. Osemsmerovka na A4 so slovami z nárečia, obľúbenými tejto babičky. Priznám sa, chvíľu som tak sedela, či do toho ísť, možno niekto vie osemsmerovky spraviť za chvíľu, ale pre mňa to sú cudzie vody. Ako som ale čítala tie správy, ktoré sme si vymenili, nemala som srdce neskúsiť to, okrem toho som si tak v hlave povedala, že to predsa pôjde. Možno to potrvá, ale pôjde to.

Ako inak, prvý pokus bol snaha nejako to "ošalieť" cez program na internete, pretože osemsmerovky sa dajú na rôznych stránkach vytvoriť, nie však tak ako som to potrebovala ja. S vlastnými slovíčkami a nejakým tým výsledkom. Aj to čo vyzeralo sľubne nakoniec nepomohlo a ja som po hodinke snahy nájsť vhodný program usúdila, že skôr to vytvorím aj sama :)

Tak nejako to začalo, exel, slovíčka od zákazníčky a snaha to tam napasovať. Nesedelo mi to, ak človek nevie systém ako to tvoriť, pôsobí chaoticky ako ja v tej chvíli. Prvý pokus vyšiel zle, veľa okienok prázdnych, otvárala som teda druhý list a skúšala znovu. Zvolila som iný spôsob, nešlo to síce o nič ľahšie, ale napokon po čase ktorý som si radšej nestopovala tajnička vznikla. Hrdo som si ju vytlačila, rovno dva krát, že treba to skontrolovať. Hrdosť pominula keď som to začala doma lúštiť, taktiež i mamina, lebo viac hláv viac rozumu. Mamina našla preklep, ja druhý a nakoniec sme zistili, že jedno slovíčko tam vychádza dva krát. Keď som ho tam chcela napasovať, ani za ten svet a zrazu náhodne aj druhý krát. A tak prišla na rad ružová fixka a úpravy, ktoré nakoniec viedli k finálnej verzii.

Pre mňa najťažšia časť bola hotová, na lepenie som sa tešila. Prírodný materiál, žiadne umelé stužky, len niečo, čo sa bude páčiť babičke. Bola to jedna z tých prác, kedy som dostala dlhý popis predstáv, takže som vedela, kadiaľ sa uberať :) Pri prechádzke s mojou Lilly som si natrhala pár stebiel, z práce si odbehla odtrhnúť do okolia pár žiadaných kvietkov na sušenie. A tak vzniklo toto prianie, ktoré ma najprv desilo a nakoniec bavilo. O to viac, že z komunikácie som naozaj cítila snahu potešiť babičku, jeden by neveril koľko lásky sa dá vycítiť aj takto cez internet.

Tu je výsledok, teším sa z neho a som rada že sa z neho tešia i budúci majitelia :)

Okrem samotnej radosti tvorenia, som sa vďaka milým slovám pani Gabi zamyslela nad pár vecami ktoré mi napísala, niekedy Vám aj človek ktorého ani na živo neuvidíte, dokáže dať do života naozaj cenné rady a myšlienky na zamyslenie :)

Ďakujem za návštevu a všetkým prajem pekný zvyšok tohto voľného dňa :)

Ivka